piatok 4. septembra 2009

Matrica Ericha von Mansteina

Spolutvorca plánu útoku na Francúzsko, generál Erich von Manstein mal zaujímavý postup výberu svojich dôstojníkov. A keďže istý čas bol na najvyšších pozíciách v nemeckej armáde, možno sa domnievať, že časť velenia bola vybratá podľa tejto Mansteinovej matrice.

Manstein rozdelil dôstojníkov do štyroch skupín.

1, Inteligentní a leniví.
2, Inteligentní a energickí
3, Hlúpi a leniví
4, Hlúpi a energickí.

Mannstein preferoval prvú skupinu - inteligentní a leniví. Tvrdil, že takíto dôstojníci majú vďaka svojej lenivosti majú najlepší prehľad a robia aj najmenej chýb. Vojenské plány, vďaka svojej lenivosti uskutočňujú tým najmenej komplikovaným spôsobom. Tých je potrebné povýšiť do najvyších sfér velenia.

Inteligentní a energickí sú užitoční iba na strednom stupni velenia - hodnosti kapitán, major. Na druhej starne vďaka svojej energetickosti sa postarajú aby plány boli vykonané bezchybne a s dôrazom na detail.

Hlúpi a leniví - ich prednosťou je, že posunú rozkazy ďalej presne. Nevymýšľajú. Majú sa ponechať u jednotiek. Týmto dôstojníkom sa majú prideľovať nudné a opakujúce sa úlohy.

Hlúpi a energickí - robia chyby rýchlejšie, ako sa dajú napraviť. Sú pohromou pre celú jednotku. Okamžite sa ich zbaviť!

Veľmi užitočné delenie, čo poviete? Stačí slovo dôstojník nahradiť slovom šéf, manažér, majster ... ;)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Erich_von_Manstein

štvrtok 12. marca 2009

March Fourteenth - in Exile

This year Slovakia celebrates the 70th anniversary of the First Slovak Republic. We are bringing to you a poem from Milan Lorman: March Fourteenth - in Exile.

The year was nineteen thirty nine,
The day was March Fourteenth.
We were young then, girls and boys,
All carefree – in our teens.

That day a new world has arrived,
Bright with hope and promise:
Slovak will be his own master ! –
Nothing was amiss.

We didn’t need so very much then,
Our lives were simple.
Freedom was our daily bread
And love of country. – Ample !

All around us war was raging
Blood was flowing freely,
But we’ve lived in our mountains
A normal life … well – nearly.

It’s a pity that we couldn’t
Save our precious freedom
From invading “liberators”,
From Red Armys’ pogrom.

The old masters with a vengeance
Returned uninvited.
With foreign flags and stupid slogans
Our land was blighted.

With heavy hearts we’ve left our home
And gathered foreign harvest,
But we’ve never lost our yearning
For the land of our fathers.

The years have passed like rivers flow
Down into the ocean
And yet each year our hearts still glow
With that same emotion.

The hair is grey, the body weak,
The back is bent and painful,
But our minds are young and seek
To fly back for a cup that’s brimful
Of Slovak human kindness, -
and mutual forgiveness.

We may be grey, the heart in trouble,
The back a painful arch,
But we are all ageless today –
This Fourteenth day of March.

Milan Lorman (2003)

Štrnásty marec - v Exile

Pri príležitosti 70. výročia vzniku Prvej Slovenskej Republiky prinášame báseň od Milana Lormana.


Štrnásty marec
- v Exile

Rok tridsiaty deviaty bol,
štrnásty deň v marci.
My sme boli mladí vtedy –
dievčatá a chlapci.

Nový život sa nám začal
ako svit nad ránom.
Už nebude Slovák viacej
slúžiť cudzím pánom.

Nebolo nám mnoho treba,
skromne sme si žili –
slobody sme sa najedli,
vlastenectvo pili.

Kým navôkol zúril Moloch,
krv sa liala svetom,
Slovák žil na svojich vrchoch
obklopený kvetom.

Žiaľbohu, sme nevedeli
zachrániť si svoje
keď sa ku nám privalili
skazonosné roje

Starí páni sa vrátili
posilnení spiatky
a Slovák si musel zvyknúť
na nové poriadky.

Odišli sme s ťažkým srdcom,
žili v cudzom dome, -
no nikdy sme nestratili
túžbu po domove

Roky tiekli ako voda,
nevrátia sa zase,
ale stále my snívame
o tom dávnom čase.

Hlavy sivé, srdcia choré,
chrbát stále bolí,
ale v mysliach my letíme
ponad púšť a more
na Slovensko, kde sme doma,
kde sme mladí boli.

A v tento deň – nech sme hoci
starenky a starci –
my sme všetci nesmrteľní
- ten štrnásty deň v marci.

Milan Lorman (2003)

streda 21. januára 2009

1. Skijäger-Division (nemecká)


V zostave nemeckej armády existovala iba jedina divízia s označením Skijäger.

Predchodkyňou tejto "duklianskej" divízie bola 1. Skijäger-Brigade. Navýšením početného stavu vznikla v lete 1944 divízia, ktorá mala byť schopná bojovať v horských podmienkach. Počas bitky o Duklu jej velil generálporučík Gustáv Hundt. Na konci vojny sa divízia nachádzala v Čechách. Hoci sa jej príslušníkom podarilo vzdať sa američanom, tí ich ale neskôr predali sovietom.

utorok 20. januára 2009

Krabička ochrany proti BCHL




Od roku 1942 bola hliníková krabička ochrany proti bojovým a chemickým látkam vo výstroji každého slovenského vojaka.

Kvôli nedostatočným zásobám plášteniek, plynových masiek a ďalších prostriedkov ochrany v prípade použitia bojových látok, ako tomu bolo v prvej svetovej vojne zadala slovenská armáda objednávky pre rôzne firmy. jednou z nich bola aj firma Sandrik, ktorá bola poverená výrobou krabičiek do ktorých mali byť umiestnené obväzy a dezinfikačné látky. Použitie hliníka, v čase keď patril k nedostatkovým v celej Európe môže niektorých prekvapiť.

Krabička má rozmery 125 x 85 x 25 mm. Vpredu je vyrazený slovenský dvojkríž 28 x 21 mm. Pod ním sú písmená VZS o výške 5mm. Význam písmen VZS je Vojenský Zdravotnícky Sklad. Vpredu je názov výrobcu SANDRIK s výškou písmen 3 mm. Niekedy sa na krabičke nachádzali vyrazené aj čísla útvarov.

Vďaka použitému materiálu patrí krabička VZS k najzachovalejším súčiastkám výstroja slovenskej armády z druhej svetovej vojny.

Odporúčam vysoko informatívny článok od PhDr. Mariana Uhrina zverejnený v elektronickom časopise druhasvetova.
http://www.druhasvetova.sk/view.php?cisloclanku=2008100006

utorok 13. januára 2009

Podobenstvo o Popoluške .

Túto esej láskavo zaslal jej autor, Milan Lorman, redaktor Vatry.

Poviem vám historku jednej dievčiny. Ja jej dám meno Slovenka. Ako to už ide v podobenstvách, nie všetko je presne tak ako v skutočnosti, iba tie kľúčové časti. Jedno čo nezvládnem je časový prvok. Ťažko je hovoriť o Slovenkinom veku. Tak sa zdá, že ona predstavuje niečo bez začiatku a bez konca, že ona tu odveky bola a naveky zostane. A pritom, predsa len istým spôsobom stárne. To, čo cez stáročia prežíva, jej dáva akúsi patinu, čo však neznamená, že jej času ubúda. A tak priebeh času jej môže priniesť alebo viac múdrosti alebo senilitu, nedá sa predpovedať, ktoré z tých dvoch. Ja si myslím, že to bude konečne závisieť od jej charakteru.
Nie je na svete celkom sama, má veľa príbuzných, ale tí navzájom neudržiavajú rodinné vzťahy. Slovenka žila dlhé, dlhočizné roky v domácnosti pánov Maďarov, ťažko povedať, či ako adoptovaná dcéra alebo slúžka. Asi ako Popoluška. V Maďarskej domácnosti takých Popolušiek bolo viacero. Niektoré sa mali lepšie, iné horšie. Slovenka stále snívala o lepšom živote. Verila, že raz príde deň, keď jej bude dopriate žiť vo vlastnej chalúpke, nech je hociaká chudobná a starať sa o vlastné dieťa namiesto tých Maďarských.
Neďaleko, v ešte bohatšom dome žila jej sestra, Češka. Tá mala celkom iný život. Poprvé, už dávno priniesla na svet, aj nakoniec stratila, dieťa. Ťažko povedať, či to bol chlapec, či dievča, volalo sa Kráľovstvo. Odkedy ono zmizlo, bohvie kam, Češka bývala ako stály hosť u pánov Rakúšanov.
Začiatkom minulého storočia sa strhla veľká búrka a obidva kaštiele utrpeli veľké škody. Obidve domácnosti sa museli prispôsobiť skromnejším pomerom. A vtedy sa obidvom sestrám, Slovenke a Češke, naskytla jedinečná príležitosť, osamostatniť sa a založiť spoločnú – aspoň dočasne – domácnosť. Zahraniční dobroprajníci im pomohli zaobstarať si aj dieťa, ktoré by ich držalo pokope. Bola to dcéra a volala sa Prvá Republika.
A tak, za istý čas všetko išlo pekne po poriadku, až jedného dňa sa ozval pán Nemec zpoza západného plota. On tiež utrpel ťažké škody v tej istej búrke, o ktorej sme práve hovorili, ale on sa rozhodol, že si svoj dom tak rozšíri a upevní, že mu už nikdy za tisíc rokov žiadna búrka neublíži. Lenže do jeho plánov boli zahrnuté majetky niektorých susedov, medzi ktorými bol aj dom sestier Češky a Slovenky. Zrazu nastali veľké zmeny. Pán Nemec poslal svoje buldózery aby zbúrali plot, sestra Češka sa nemohla dovolať polície, tých nikdy niet keď ich najviac treba a mladá Prvá Republika ušla až do Londýna. Pán Nemec obsadil koľko sa mu páčilo a sestre Slovenke navrhol aby si zriadila akú-takú domácnosť v tej chalúpke za domom. Ak si na to netrúfa, tak on ju dá pánu Maďarovi do daru. Ten už prejavil o ňu aj o Slovenku záujem.
Slovenka dlho nerozmýšľala. Ani jej pán Nemec veľa času na rozmýšľanie nedoprial. A tu si pripomeňme, ako som vyššie uviedol, že časový prvok v podobenstvách nefunguje, a tak sa stalo, že neprešlo deväť mesiacov, ale iba jeden deň, a Slovenke sa narodilo dieťa. Bol to chlapec a pokrstila ho Štát.
Nebol to čo ja viem aký dar boží, veď sa nenarodilo z lásky ale zo svojvôle pána Nemca, no Slovenka už tak dlho túžila po vlastnom dieťati, že sa mu tešila ako asi ničomu inému dovtedy, či odvtedy. Chlapec nebol perfektný ale jeho matka bola pevne odhodlaná sa oňho tak postarať a tak ho vychovať aby obstál vo svete a priniesol jej len radosť. Sľubovala si od svojho mladého Štátu veľa, no život je plný sklamaní a tragédií. Po celých šesť rokov chlapcovho života lomcovala svetom nová búrka, ešte horšia než tá minulá a bolo darmo predstierať, že všetko je v poriadku. Aj Štát bol do istej miery ovplyvnený ovzduším bezprávia, násilia a krviprelievania, v ktorom vyrastal. Slovenka však, ako dobrá matka, v hĺbke svojho materinského srdca bola presvedčená, že príde deň, keď sa svet znovu utíši a ona bude môcť usmerniť dospievajúci Štát na správne koľaje. No jej zbožné očakávania sa nesplnili. Práve keď sa búrka začala tíšiť zrazu sa, ktovie odkiaľ, vynoril akýsi dobrodruh Povstalec, ktorý hnaný presvedčením, že koná Slovenke dobrý skutok, keď ju zbaví “nepodarka” Štátu, pokúsil sa ho zabiť. Hoci Nemec za to Povstalca potrestal, Štátu už nebolo pomoci. Po istom čase chlapec zraneniam podľahol.
Slovenka sa dodnes celkom nespamätala. Zmena nahradila zmenu. Prvá Republika sa vrátila z Londýna pod novým menom Povojnová Republika, Slovenka sa vrátila ku sestre Češke pod starú strechu ale stratila elán, radosť zo života. Akoby už nemala viac záujem o to, čo sa okolo nej odohráva. Akoby sa jej zmocnila beznádejnosť, veď znovu a znovu jej plány, sny, očakávania a snaženia maria raz Maďari, potom Nemci, ba i Česi, Rusi, či aj dobrodruhovia ako bol Povstalec.
A tu jedného dňa, z jasného neba, jej spadlo do lona nové dieťa, tento raz dcéra, menom Republika. A stará Slovenka sa za istý čas z nej aj tešila, no teraz nevie čo s ňou. Voľačo jej, zdá sa, chýba v génoch. Kradne, vylihuje, pije, neváži si ani školu ani kostol a dokonca ju ani nie celkom dvanásťročnú zlákali do bordela v Bruseli. A zúfalá, Slovenka sa len bezradne prizerá a láme rukami: ”Pane Bože, čo s ňou?”
Kto poradí starej Slovenke – Slovenskému národu?

štvrtok 8. januára 2009

Chránič mušky a ústia pre pušku Mauser.


Príslušenstvo pre nemecký pechotný Mauser K98: chránič mušky a ústia.

Chránič za zasunie zhora a pootočením doľava sa zaistí. Samotný chránič drží pružina miestnená vo vnútri. Troška ma pobavilo, že to drží aj na Mosinovi. Hoci úplné zasunutie chrániča, kvôli tvaru mušky možné nie je, uchopenie sa zdá byť dosť pevné na núdzové použitie.